Sám si mohol byť na ich mieste. Uvedomuješ si vôbec aké máš šťastie? To kurevské šťastie, že si sa nenarodil o pár krajín východným smerom, ale na Slovensku, na ktoré toľko nadávaš? Spýtam sa ťa jednoduchú otázku: Čo by si robil TY? Keby tvojho najlepšieho kamaráta odstrelil tank cestou do školy? Keby tvoju mamku ubili na smrť? Keby si nemohol ísť do obchodu po rožky, lebo by si sa bál, že prídeš o život?
Sedel by si za fejsbukom, hádzal selfíčka a čakal kedy ti bomba vybuchne pod zadkom? Nemyslím si. Tiež by si peškoval stovky kilometrov a tvojou najsilnejšou túžbou by bolo žiť život bez strachu. Myslíš si, že im sa chce? Opustiť svoje domovy, rodiny a priateľov? Začať žiť v novom prostredí, inej kultúre? Kráčať kilometre po vlastných, prespávať pod holým nebom a dusiť sa s vlastnými deťmi v dodávkach? Verím, že každý jeden z nich by trávil volný čas inak. Ale nemôže. A práve teraz robí všetko pre to aby raz mohol. Žiť bez stachu.
Hanbím sa, keď vidím ako niektorí z mojich priateľov píšu o migrantoch. Výroky typu „Spalovní je na Slovensku dosť“ alebo „Pripravte si zbrane, budú jatky“ ma len utvrdzujú v tom že ľudskosť sa stráca každým dňom. Príliš veľa myslíme a zároveň príliš málo cítime. Na každý problém sa pozeráme cez politiku a ekonomiku, zabúdame však na morálku. Viac ako rozum, potrebujeme lásku. Kedy si uvedomíme že násilie iba podporuje násilie? Ľudia hľadajú azyl, východisko z ťažkej situácie, pomoc a tu na nich čaká Vaša nenávisť. Médiá podnecujúce islamofóbiu, démonizujú migrantov, učia nás vnímať migrantov ako hrozbu, namiesto toho aby podporovali toleranciu a porozumenie. Pamätajte, že čokoľvek čo počujete je názor, nie fakt, čokoľvek čo vidíte je pohľad, nie pravda. Nebolo to tak dávno, čo zlyhal ľudský faktor, kvôli náboženskej neznášanlivosti a xenofóbií a milióny nevinných ľudí prišlo o život. Nepripusťme aby sa história zopakovala a začnime sa správať konečne ako ľudia. Koľko ľudí ešte musí umrieť aby sme sa prebrali?
Ja sama, som niekoľkokrát navštívila utečenecký tábor na Slovensku. Asi ťa sklamem, ale neboli tam žiadni teroristi. Boli tam desiatky vďačných, vzdelaných a slušných ľudí,. Plakali od radosti, keď sme im priniesli zbierku oblečenia a hračiek. A takéto momenty vás posúvajú ďalej a robia šťastnými. Teraz je chvíľa a priestor, kedy máš možnosť prejaviť ľudskosť a pomôcť. Ako človek človeku. Lebo to dieťa, starec či mladý človek, čo tam stojí na hraniciach, je taký istý ako ty. Má svoje túžby a sny. Chce žiť, študovať, mať sa dobre. A má na to právo, tak mu ho neber a sharuj lásku. Lebo: „All you need is love.“